Darth Soren - Cesta Temna

Napísal som takú krátku poviedku s názvom Darth Soren - Cesta temna, takže Vám ju tu chcem prezentovať Vopred sa chcem ospravedlniť, ale urobím doublepost, pretože jeden topic by bol asi dlhý a viacerým by sa to takto nahustené asi nechcelo čítať (vlastná skúsenosť). Chcem sa však aj poďakovať Williamovi za pomoc s obsahom a úpravou, ktorý sa týmto zrejme stáva spoluautorom Takže moja poviedka:

           Ubehlo už 576 rokov od porážky starého Impéria povstalcami na mesiaci Yavin IV.  Po páde Galaktického triumvirátu sa galaxia rozdelila na množstvo menších grófstiev, každé ovláda jeden Grófadmirál. Galaxia, ako sme ju poznali už roky neexistuje. Rovnako to platí  aj o Ráde Jedi. Jeho členovia – rytieri a majstri sa rozpŕchli po galaxii, každý do iného systému, kde sa potichu prizerajú na rúcajúci sa systém a všadeprítomnú korupciu.
           Doteraz sa nenašiel nikto, kto by ich dokázal zjednotiť a obnoviť zašlú slávu Rádu Jedi . To isté sa stalo aj s temnými rytiermi. Tí, čo zostali, sa sami menovali Temnými Pánmi a vládli planétam, na ktorých sa usadili. Až donedávna. Pomaly sa začali združovať, podobne ako za Kaanovho vládnutia Bratstva Temnoty. Myslia si, že takto dokážu zvrhnúť grófstva a vládnuť celej galaxii. Ale mýlia sa...














            Moje meno je Darth Soren. Mal som aj iné meno, ale to bolo ešte pred tým, ako som zistil, kým vlastne som a kam patrím. Narodil som sa na planéte Korriban ľudskému mužovi a ľudskej žene. Ich mená sú však stratené. Stihli však dať meno mne. Kedysi som sa volal Sahir Cano. Prišiel som do sveta plného beznádeje a totálnej skazy.
            Ako malý som vždy sníval o tom, že raz budem rytierom Jedi. Rytierom, ktorý opäť vráti galaxii mier a slobodu. Dokázal som rôzne veci. Vedel som zdvihnúť hračku zo zeme a položiť ju na iné miesto len silou mysle. Taktiež som videl čo si ľudia myslia, ešte pred tým ako to povedali. O Jedioch som počul veľa vecí, takže som si myslel, že si ma raz nájdu a vycvičia. Dostalo sa mi však iba sklamania, keď som sa dozvedel, že rytieri Jedi sa z galaxie potichu vytratili.
             Keď som dosiahol určitého veku, bol som odvlečený do grófskeho armádneho centra, aby som vykonal 3 ročnú povinnú službu korribanskému  grófstvu. Mojím veliteľom bol bývalý Imperialista, kapitán Raegon Qaar. Nejako si všimol, že mám nadanie v Sile . Videl na mne, že som iný.  Vraj to bolo vtedy veľmi ojedinelé. Povedal mi o rôznych tajomstvách Sithských lordov, ktoré počul od svojho otca. Dal mi typy, ktoré planéty navštíviť po skončení služby, aby som sa zlepšil v používaní mystickej vesmírnej Sily.
            Hneď po skončení služby som sa vydal na svoje cesty po galaxii. Postupne som navštívil Dantooine, Ziost a nakoniec Onderon, kde sa stalo niečo zvláštne. Pri prehliadaní onderonských archívov som našiel amulet, z ktorého vyžarovala Sila. Cítil som ju až v kostiach. Počas mojej meditácie pri amulete sa ku mne niekto prihovoril. Bol to odraz ducha Darth Revana vychádzajúci z tajomného artefaktu. Povedal mi čo robiť ak sa chcem zlepšiť v používaní sily a tiež ako sa stať rytierom. Bol mojim majstrom, aj keď bol len duch. Učil ma cti, učil ma ako zostrojiť svetelný meč aj ako sa ubrániť veľkej skupine ozbrojených nepriateľov. Vysvetlil mi, ako má fungovať pravý sithský rád, kde existuje Temný Pán a má svojho učeníka. Vysvetlil mi podstaty svetlej, ale aj temnej strany Sily.




            Potlačovanie svojich emócii mi však prišlo ako zločin proti vlastnej osobnosti. Rovnako ako stagnácia, nečinnosť a reči o večnom mieri, ktorý ako som videl na vlastné oči, nikdy neprišiel. Revan mi dal na výber. Rozhodnúť som sa musel sám. Po výcviku som sa rozhodol navštíviť planétu Argovia, aby som preštudoval ukryté Sithské holocrony, o ktorých mi povedal Revanov odraz a naučil sa niečo viac o temnej strane Sily. Tam som jej však prepadol úplne. Získal som sebavedomie, túžbu bojovať, ale hlavne – túžbu získať moc, ale  chcel som ju získať iným spôsobom, ako to robili ostatní samozvaní sithovia, ktorí sa združovali.
            V jednom z holocronov som získal informácie o Pravidle dvoch. O pravidle Sithských Pánov, ktoré preslávilo mnoho významných Lordov. Toto bol ten spôsob. Obnoviť starobylé Pravidlo dvoch, zabudnúť na Pravidlo jedného, zničiť grófadmirálov, ostatných falošných Temných Pánov, ktorí ani neboli hodní tohto titulu a získať moc. Cítil som, že to je môj osud. Rozhodnutie padlo a rovnako som ja padol k Temnej strane Sily. Konečne som sa cítil slobodný a už pre mňa nič nebolo nemožné.
           Po štúdiách som znovu odletel na Onderon, miesto kde sa odohrali Zvieracie vojny. Čakala ma tam totiž posledná skúška. Revan mi pripravil test, či som skutočne pripravený. Tým testom bolo porazenie môjho lepšieho JA, ktoré sa stále držalo dobra. Moja vlastná osobnosť ma prehovárala, aby som sa odvrátil od zla. Ja som bol však silnejší. Vedel som, že je to len ilúzia. Mnohí by sa poddali, ale ja som silnejší. Môj tréning bol na konci. Revan mi dal meno Darth Soren a povedal, aby som obnovil pravý Sithský Rád podľa pravidla dvoch a začal s hľadaním učeníka, ktorému by som odovzdal svoje vedomosti. Moja cesta Sitha sa mohla začať.

            Po všetkých skúškach a získaní novej identity som odišiel na planétu Dantooine, kde sa podľa mojich informácií malo uskutočniť zasadnutie členov pochybného sithského bratstva, ktoré mal viesť istý Xendor. Mal som v sebe hnev, ktorý som chcel po prvý krát naplno využiť na odsúdenie k smrti 10 členov bratstva, ktorí sa momentálne nachádzali v sithskej enkláve na pláňach Khoonda. Táto enkláva bola ešte za čias Revana, či Siona majetkom Jediov. Dnes sa tam konalo prvé zasadnutie novej Rady Sithov. Stráže neboli problém. Temná Sila bola so mnou a ja som bol pripravený zabiť každého, kto sa mi pripletie do cesty. Dostal som sa až do hlavnej sály, kde som konfrontoval Xendora a ostatných. Nebol som však tak skoro pripravený na bitku proti presile, aj keď to neboli praví Sithovia. Odchádzal som zranený, ale po vlastných. Získal som však výhodu. Členovia bratstva si mysleli, že som mŕtvy, ja som sa však už myšlienkami sústredil na odvetu a nastolenie pravého Rádu.
          Odletel som na maličkú planétu Nar Laviis, kde som sa uzdravil a pripravoval sa. Táto planéta v sústave Qhinorium bola síce malá, ale poskytovala neuveriteľné pole energie, ktoré ma naplňovalo a upokojovalo. Týždne som strávil v hlbokej meditácii, vnímal som Silu vesmíru a premieňal som ju na hnev a túžbu po odplate. Naučil som sa novým technikám používania bleskov a znásobenia svojej sily, pri maximálnom vyťažení. Cítil som, ako sa stávam pripraveným a čo raz viac som bol netrpezlivý. Ešte som však netušil, aké prekvapenie ma čaká.


               Až jedného dňa som sa dozvedel, že členovia bratstva si ako miesto ďalšieho stretnutia vybrali práve Nar Laviis. Vedel som že nadišiel môj čas. Mali sa stretnúť v Krii-thonskej enkláve, čo bolo miesto posvätných rituálov v čase bojov Yuuzhan-Vongov proti Novej republike .
              Tentoraz som sa však nechcel bezhlavo vrhnúť do útoku. Chcel som týchto polosithov prekvapiť. Do enklávy som sa dostal tajným vchodom, ktorý vybudovali Vongovia. Vedelo o ňom len málo ľudí, takže bolo ľahké dostať sa do budovy. Dostal som sa až k miestnosti, v ktorej zasadalo bratstvo. Opäť desať členov – piati ľudia, jeden Bith , traja Devaroniani a jeden Twi’lek. Ak by bol medzi nimi čistokrvný Sith, boli by už všetci dávno mŕtvi. Táto pradávna, dnes už vyhynutá rasa, by takéto mrhanie Silou odsúdila smrťou, rovnako ako ja.
             Ešte nebol čas na útok. Chcel som si najprv vypočuť, čo plánujú a ako chcú to svoje bratstvo udržať po hromade a prevziať vládu nad galaxiou. Po tichu chceli odstrániť grófadmirálov a dosadiť svojich ľudí. Ich problém však bol že zatiaľ tých ľudí nemali dostatok. Aj tí čo im už slúžili neboli veľmi dôveryhodní. Bolo jasné, že aj keď uspejú vo vytvorení Rádu, dlho im ich plány nevydržia.


            Moment prekvapenia vyšiel dokonale. Pri výstavnej skrini plnej kriithonských amuletov som natrafil na jedného z členov bratstva. Volal sa Khorran. Bol to malý, tučný človek, ktorý si ma očividne nevšimol a tak pre mňa nebol problém poslať ho do sithského pekla. Priplížil som sa totiž odzadu a Khorran nemal šancu. Čím viac som sa približoval k dverám zasadacej haly, tým viac som mal pocit, že som v budove sám. Ten však zmizol hneď ako som pri dverách stretol jedného člena stráže spolu s ďalším zradcom – Devaronianom Dorrianom. Títo si ma už všimli, ale našťastie nestihli spustiť poplach, pretože strážcu som zahltil bleskami a Dorriana som v okamihu odzbrojil useknutím ruky. Popravu kľačiaceho Dorriana som si vychutnal do sýtosti.
             Už nebola cesta späť. Vykopol som dvere zasadacej miestnosti a kým sa členovia bratstva spamätali, pribudla k nim ďalšia mŕtvola. Stal sa ňou Xectle. Sedel v kresle, ktoré bolo otočené chrbtom k dverám. Bol to vysoký chlap a tak mu operadlo kresla neponúklo žiadnu ochranu. Odzadu som mu usekol hlavu. Tu však moment prekvapenia skončil.
               Nadišla chvíľa, aby sa mi postavil sám vodca bratstva – Xendor. Bol to zbabelec. Aj keď vystúpil, videl som, ako sa mu trasie ruka, v ktorej držal svetelný meč s rukoväťou osadenou linorrskými rubínmi, ktoré pochádzali práve z jaskýň na Nar Laviis. Obaja sme vedeli, že tentoraz to už bude boj na život a na smrť. Necítil som však strach o svoj život. Cítil som len nekonečnú zúrivosť, ktorá spôsobila, že od úvodu som sa do Xendora vrhol ako šialene hladný Gundark na bezbranného Gungana. Boj nebol dlhý, ale tuhý. Ja som okamžite zaútočil svetelným mečom, Xendor radšej zvolil taktiku použitia bleskov. Jeho útok som však svojim mečom zastavil. Keď som bol celkom blízko, tasil svoj meč aj on. Strategicky vyčkával na moju chybu a väčšinou sa len bránil mojim útokom. Dočkal sa, keď sa mi nevydarila vývrtka a moja ruka bola v tom momente nekrytá. Poranil ma, ale to ma ešte viac nakoplo. Sústredil som svoju Silu a vytvoril okolo Xendora pole, ktoré ho na sekundu oslabilo. Zaútočil som mu na nohu a zranil ho. Keď pomaly padal do kľaku, jediným švihom som mu usekol hlavu a jeho telo dopadlo na studenú dlážku.
              Naplnil som sa hrdosťou a spokojnosťou. Ostatní živí členovia to videli a po Xendorovej smrti odložili svoje meče a prisahali mi vernosť. Ja však nepotrebujem týchto zradcov . A tak skončili podobne ako ich mŕtvy vodca. Bolo dokonané, odveta ukončená.

             
               Už mi nič nebránilo v budovaní nového sithského rádu. Bratstvo bolo minulosťou. Ale ešte ma čakala dlhá cesta. Galaxii stále vládli grófadmiráli, ktorí sa nevzdajú bez boja. Podcenili však moc temnej strany. Mojou ďalšou zastávkou sa mala stať planéta Balmorra, miesto prvého založeného grófstva. Nadišiel čas, aby som sa vydal na cestu k temným zajtrajškom...